historia mesta
Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku 1230.
Mestom sa Košice stali po roku 1241, kedy kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prizvanými „hosťami“ zo saského Nemecka. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, bola v rokoch 1270 –1290 obohnaná mestskými hradbami. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia.
V roku 1312, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa Karola Róberta z Anjou porazilo v Bitke pri Rozhanovciach oligarchov Omodeja Abu a Matúša Čáka Trenčianskeho, za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku 1369 Košice získali mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, s rovnakými právami ako malo hlavné mesto Budín. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z Pobaltia na Balkán.
V roku 1945 tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený Košický vládny program. V roku 1960 sa stali krajským mestom východného Slovenska. V šesťdesiatych rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný hutnícky kombinát, čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných panelových sídlisk. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v Česko-Slovensku a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v republike. Historické centrum zostalo chránené štatútom mestskej pamiatkovej rezervácie, najväčšej na Slovensku (ustanovená v 1983 s rozlohou 85,375 ha). Od roku 1990 sú spravované magistrátom s 22 samosprávnymi mestskými časťami a od roku 1993 sú sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
